Minulosť
Detský domov
Dátum vzniku : 1.9.1988
Upršané dopoludnie 28.8.1988 navždy zmenilo predchádzajúci život 48 detí, ktoré sa z lesíka malebnej domanižskej prírody presťahovali do bývalého reštauračného zariadenia v Ilave – Klobušiciach, umiestneného v neudržiavanom lesoparku.
Nevľúdne prostredie s ešte nevľúdnejším interiérom vytlačili slzy z očí nielen deťom, ale i dospelým, ktorí spolu s deťmi vykročili v ústrety novému životu.
Život však ide ďalej. Tak rýchlo ako sa osúšali naše slzy, rástla v nás nádej a predstava o úlohách a krokoch, ako opäť vybudovať pekný, príjemný a deťom srdcu blízky domov.
Prvé dni sa niesli v znamení upratovania, čistenia, triedenia vecí a príprav na neúprosne sa blížiaci začiatok školského roka v novej škole, s novými vyučujúcimi ,s novými spolužiakmi, ale i s novými susedmi.
Prijatie detského domova obyvateľmi v Klobušiciach nebolo najvrúcnejšie. Verejnosť videla v detskom domove skôr polepšovňu, ako zariadenie, v ktorom žijú nie vlastnou vinou opustené deti. Ďalším problémom bol väčší počet rómskych detí. Na rómskych obyvateľov nebola táto dedinka pripravená a zvyknutá. Stali sme sa terčom pozornosti v zlom, ale našťastie aj v dobrom. Hľadali sme riešenie, ako túto bariéru preklenúť a získať si verejnosť. Úzkou spoluprácou s materskou školou, základnými školami, vzdelávacími a spoločenskými inštitúciami, ako i prezentáciou sa na verejnosti , sme bariéru čiastočne preklenuli.
Život v novom domove začal dostávať svoj denný rytmus.
Deti boli rozdelené do štyroch výchovných skupín. V každej z nich bolo 15 detí, dvaja denní vychovávatelia a jedna pomocná vychovávateľka. Prvú a druhú výchovnú skupinu tvorili deti školského veku, tretiu skupinu deti predškolského veku a štvrtú skupinu deti učňovského veku. Čas ukázal, že takto vytvorené výchovné skupiny neboli šťastným riešením.
U detí predškolského veku socializačný proces prebiehal veľmi pomaly. Nebolo mysliteľné, aby si vychovávateľky v tejto skupine plánovali systematickú prácu s deťmi, pretože väčšinu času strávili obslužnými činnosťami. Deti prevažne poznali len cestu do materskej školy a späť. „ Skutočný svet „ začali spoznávať, až keď začali navštevovať základnú školu.
Druhým extrémom boli deti „učňovskej skupiny“, kde sa plánovaná výchovná činnosť organizovala veľmi ťažko, problémy týchto detí v spolunažívaní s mladšími deťmi boli na dennom poriadku. Časté výmeny vychovávateľov v tejto skupine celú situáciu ešte viac komplikovali. Na sústavnom narastaní výchovných problémov sa podpísala aj organizácia nočných služieb, kedy na dve budovy, štyri výchovné skupiny a 60 detí bolo možné zadeliť len jednu nočnú vychovávateľku. Najvýraznejšie úspechy dosahovali výchovné skupiny, v ktorých boli umiestnené deti školského veku. Napriek náročnej príprave pätnástich detí na vyučovanie, tieto deti sa pomerne ľahko dali získať pre rôzne záujmové a rekreačné činnosti.
Celý systém práce bolo treba zmeniť od základov. Zo zabehnutých koľají žiaľ, mnoho zamestnancov malo problém vybočiť. Napokon sa zmenu v organizácii práce podarilo presadiť a vytvorili sa heterogénne výchovné skupiny nielen z hľadiska pohlavia, ale i veku.